Marschall zaviedol do ekonomickej analýzy faktor času, ktorý označil za zdroj najväčších ťažkostí v ekonomickej teórii. Zdôrazňoval historickú premenlivosť ekonomických procesov. Ekonomickú teóriu považoval za evolučnú vedu. Podľa neho nie je najdôležitejšia kauzálna, ale funkcionálna analýza. Touto metódou pracovali aj predstavitelia matematickej verzie hraničnej užitočnosti. Marschall ju použil predovšetkým na výklad vzájomných súvislostí medzi cenou, dopytu a ponukou, pri analýze čiastkovej rovnováhy.