Využiť DNA – deoxiribonukleovú kyselinu, stavebnú tehlu života a našich genetických vlastností na počítanie algoritmov sa môže zdať ako nezmysel, ale je to jedna z možností počítačov budúcnosti.
Je už dlhšie známe, že ľudské telo prenáša údaje z mozgu cez miechu k ostatným častiam tela omnoho rýchlejšie, ako to dokážu bežné vedenia, ktoré sú dnes používané (okrem optických káblov). Vedci začali uvažovať nad alternatívami spojiť alebo integrovať "živé" bunky do elektrických obvodov a využiť ich vlastnosti, ktoré príroda budovala milióny rokov. Tak sa prišlo až k nápadu použiť DNA ako súčasť počítača, ako centrum výpočtov. Každý si určite vie predstaviť ako vyzerá zložitá závitnica DNA. Výpočtové metódy a techniky DNA vláken nefungujú na podobných “magických” fyzikálnych vlastnostiach ako u kvantových počítačov, ale ostávajú vo svete reálnej a pochopiteľnej fyziky.