Po roku 1990 sa v našom právnom poriadku objavuje nový pojem ,,verejnoprávna inštitúcia“. Tento pojem sa v našom právnom poriadku už používal, ale na dlhý čas bol odmlčaný a vlastne zrušený. Preto je s týmto pojmom dnes veľa problémov. Existuje mnoho teórií ktoré sa týkajú verejnej správy a verejnoprávnych korporácií. Od roku 1945 bol použitý v mnohých právnychpredpisoch. Jeho frekvencia v právnych predpisoch bola v rôznych obdobiach rozdielna. Najčastejšie sa používala v povojnovomobdobí a po roku 1948 jeho používanie začalo mať klesajúcu tendeciu. V neskoršom alebo nasledujúcom období sa tento pojem vyskytoval už len ojedinele a to najmä v medzinárodných zmluvách. V období po roku 1991 sa mohol tento pojem aj vyskytovať ale pod inými názvami. Uvedený proces súvisel s vývojom po roku 1948, ktorý odmietal pojem verejnej správy v štáte socialistického typu. Vychádzalo sa z toho, že v takomto štáte sú ústredné i miestne orgány štátnej správy článkami jednotnejsústavy štátnych orgánov a ich výkonná a nariaďovacia činnosť je štátnou správou. Funkcie samosprávnych orgánov v tomto chápaní preberali orgány štátu alebo niektorých dobrovoľných spoločenských organizácií. Proces transformácie našej spoločnosti je v oblasti správneho práva spojený s návratom k pojmu verejná správa, ktorá predstavuje správu verejných záležitostí ako prejav výkonnej moci v štáte. V pôvodnom centralistickom poňatí sa štát chápal ako jediná mocenská štruktúra zahŕňujúca v sebe útvary, ktoré v mene štátu vykonávajú verejnú moc. S narastaním počtu funkcií, ktoré musí moderný štát plniť dochádza k situácii, keď centralistická byrokratická organizácia nie je schopná tieto nové úlohy už plniť. Zákonite tu dochádza k procesu umožňujúcemu deetatizáciu a decentralizáciu verejnej moci tým, že štát ako originárny nositeľ prenesie časť verejných úloh na iné – neštátne subjekty. Vzniká tak pluralita nositeľov verejnej moci a pluralita nositeľov verejnej správy.