Problém spisovného jazyka Rusínov, obývajúcich viac ako tisícročie stredoeurópsky priestor v areáli Karpát, má minimálne tristoročnú históriu. Nešťastím tohto malého národa, žijúceho na rozhraní dvoch jazykových areálov – východoslovanského a západoslovanského bol fakt, že nikdy v minulosti nemali svoj politický útvar – štát, a teda riešenie jazykovej otázky, ako základného predpokladu pre zachovanie vlastnej identity, bolo pre nich značne komplikované.
Dedina, v ktorej žijem bola v minulosti čisto rusínska. Dnes však pozorujem, že čoraz viac mladých nerozpráva týmto nárečím. Cieľom mojej práce je preto krátkou históriou priblížiť mojim rovesníkom rusínske nárečie a zistiť, či sa moje pozorovanie potvrdí.