Kto by nepoznal príbehy gréckych bájí. Každý si určite spomenie aspoň na jeden z hrdinských činov slávnych hrdinov. Dodnes sú inšpiráciou mnohých umelcov postavy neprekonateľných, často krát márnomyseľných bohov sídliacich na Olympe. Každý príbeh gréckej mytológie je pozoruhodný, predsa len svojou záhadnosťou vyčnievajú dva z nich. Slávne eposy, ktorých tvorcom bol vraj slepý grécky básnik Homér. Ide o Iliadu, príbeh o dobývaní a dobytí mesta Trója a Odyseu, opis o nedobrovoľnom túlaní sa gréckeho hrdinu Odysea po Stredozemnom mori počas návratu z trójskeho bojiska. Oba príbehy nie sú pozoruhodné len dejom a estetickou krásou, ale kladú otázky, na ktoré odborníci doteraz nedali celkom uspokojivé odpovede. Je autorom oboch eposov naozaj Homér? Čo z toho je historická pravda, a čo len výplodom jeho fantázie? Všetko sa začalo kvôli kráse- alebo kvôli žene? Odpoveď sa zhoduje asi s oboma slovami, lebo tie spolu veľmi súvisia, veď : „krása takmer vždy rovná sa žena.“ Parisovi, trójskemu kráľovičovi, synovi kráľa Priama, sen jeho matky predpovedal, že on bude niesť hlavný podiel na skaze Tróje, mesta nazývaného Ilion. (HULÍNEK,D.: Historická revue 1/2002)