Renesančná filozofia je obdobím ideového prechodu, v ktorom sa v príznačnej podobe prepletajú nové moderné postrehy, výzvy a programy s tradičnými scholastickými koncepciami. Humanistické objavenie antiky oživilo záujem o starovekú filozofiu, ktorá sa prejavila ako silný ideový určujúci faktor vo vývine talianskej filozofie. Vydávanie a štúdium klasických filozofov sprístupnilo staroveký myšlienkový svet v origináli. V konfrontácii s pôvodnými textmi sa korigovali scholastické deformácie antickej filozofie, najmä Aristotela. Tak sa stalo, že Aristoteles bol nielen terčom útokov, ale aj štítom v boji proti viere démonov a čarodejníctva.