Semestrálna práca: Anamnésis

ÚVOD
Platónov dialóg Menón nazvaný po tesálskom šľachticovi, žiakovi sofistu Gorgia sa od dávna primkýna k dialógu Gorgias, najmä preto, lebo Gorgias a jeho učenie tu hrá istú rolu. Oba dialógy sú navzájom podobné, ale Menón je filozoficky podstatne plodnejší.
Platón tézu, že skúmanie je treba chápať ako rozpomínanie rozvíja nielen v Menónovi, ale aj v dialógu Faidon. O tomto dialógu tvrdia znalci, že predstavuje zrod samostatného poznávania a poznania nadobudnutého pomocou otázok a rozpomínania.
Teória reminiscencie: predtým, ako sa naša duša spojí s telo pobudne vo svete ideí a pravé poznanie je iba rozpamätávanie sa duše. V tomto dialógu to vynikajúco ilustroval Socrates, keď vhodne volenými otázkami priviedol nevzdelaného mladíka k formulácií Pytagorovej vety napriek tomu, že mu chýbalo matematické vzdelanie. Duša si môže znovu spomenúť, ak sa očistí od zmyslovosti.(ANAMNÉSIS)

Samotný dialóg sa začína celkom bez úvodu otázkou adresovanou Socratovi. ,, Môžeš mi povedať Socrates, či je cnosť vecou učenia? Alebo nie je, ale dá sa získať iba cvičením? Alebo sa nemôže získať ani cvičením, ani naučiť, ale dostáva sa ľuďom prirodzenosťou, alebo nejakým iným spôsobom?,, Čiže vedúcou otázkou dialógu je otázka týkajúca sa cnosti (ARETÉ). Menón tu vystupuje ako Gorgiov žiak. Nie je to teda nevzdelaný človek, ale niekto kto vládne rozšírenými znalosťami. To má pre dialóg podstatný význam a nie je to náhoda. Menón akoby už mal dostatočné znalosti o ARETÉ. Hneď po prvej otázke ho Socrates upozorní nato, že najprv musia vedieť čo cnosť je, až potom môžu skúmať či sa dá učiť. Východiskom diskusie v dialógu je situácia, keď sa nepodarili štyri pokusy Menóna o definíciu cnosti. Začína pochybovať či vôbec na otázku ,,Čo je cnosť?,, je možné podať nejakú odpoveď...