Semestrálna práca: Dejiny filmu

Zrodenie filmu rehabilitovalo určitú formu zobrazenia skutočnosti, ktorú už pokladali za prekonanú: naturalizmus. Zatiaľ čo v Európe koncom minulého storočia vládli impresionizmus a secesia, prvé filmové predstavenia v Grand Café ponúkali obecenstvu výseky z konkrétnej skutočnosti, ktorej „zázračnú prirodzenosť“ nevedeli prví kritici dosť vynachváliť. Nie je hádam zbytočné to zdôrazniť, lebo za pôvodnú vlastnosť kinematografie sa často označuje iluzionizmus. V skutočnosti to bolo práve naopak: bratia Auguste Lumiere a Louis Lumiere pod tlakom prirodzenej túžby po objave namierili objektív svojej kamery na to, čo im prišlo pred oči. Lumierove krátke snímky boli dokumentárne filmy v dnešnom zmysle slova. Nechtiac zachytila väčšina z nich meštiacky životný štýl na prelome storočia. Čiastočne prestrašení, čiastočne fascinovaní diváci prežívali „výjavy všedného dňa“: bábätko na kolenách matky, ktorá ho napcháva raňajkami („Rodinné raňajky“ – „Le Déjeuner de bébé“); robotníkov, ktorí vychádzajú z továrne Lumierovcov („Odchod z továrne“ – „La Sortie des usines“); príchod účastníkov kongresu o fotografii v Lyone („Príchod účastníkov sjazdu“ – „Le Débarquement du congres de photographie a Lyon“); „Postriekaného striekača“ („L`Arroseur arrosé“) – praformu filmovej burlesky: chlapec stúpi na hadicu záhradníka; ten si prezerá striekačku a prúd vody mu vstrekne do tváre; neskôr k tomu pripojili „Príchod vlaku“ („L`Arrivée d`un train en gare de La Ciotat“), ktorého lokomotíva, ako sa traduje, vyvolala medzi obecenstvom paniku.