Tieto vianočné sviatky boli niečím iné ako po minulé roky. Jedným z rozdielov bolo, že som veľmi neoplývala vianočnou náladou. Tá bola evokovaná obchodmi už od októbra, a možno práve preto sa už človek otupí a vyvinie si imunitu voči vianočnej atmosfére. Ďalším rozdielom bolo aj to, že počas Vianoc som sa k televízii dostala len raz, na 1. sviatok vianočný. Po iné roky som sa často dlhé hodiny neodtrhla od obrazovky, pretože som pozerala rozprávky. Ak som vynechala Perimbabu, či Tři oříšky pro Popelku, cítila som, že Vianoce neboli plnohodnotné. Z tohto dôvodu som starostlivo sledovala televízne programy a všemožne ladila časy, aby som všetko stihla a nič nevynechala. Tieto Vianoce to však nevyšlo a ani som o to nemala až taký záujem, keďže som mala aj iný program, aj mám spomínané rozprávky doma na DVD a môžem si ich teda pozrieť kedykoľvek. Pre rozprávku Kráľovstvo riek a potokov som sa rozhodla len preto, že bolo potrebné si pozrieť nejakú rozprávku a preto, že to bola premiéra novej českej rozprávky, teda som bola na ňu zvedavá.