Zahraničný platobný styk v najširšom vymedzení slúži na vykonávanie platieb jednak medzi jednotlivými štátmi, jednak vo vzťahu k medzinárodným, resp. nadnárodným inštitúciám. So vzrastom objemu a zložitosti medzinárodných finančných operácií rastú možnosti vzniku nedorozumení, stúpajú nároky na kvalitu a pružnosť realizácie platieb. Banky v platobnom styku so zahraničím vystupujú ako peňažné ústavy dodávateľov alebo odberateľov. Na obidvoch stranách vykonávajú súbor operácií, pri ktorých sa stávajú partnermi iných bánk alebo klientov. Pri týchto bankových činnostiach banka používa platobné a zabezpečovacie nástroje a realizuje variabilné formy financovania.