Po politických a spoločenských zmenách v roku 1989 a po rozpade československého štátu sa ja v našej krajine začalo diskutovať o zriadení inštitútu ombudsmana. Ako prvý a zároveň posledný zákon, ktorý sa prerokoval v rámci spoločného československého štátu na vládnej úrovni bol návrh zásad ústavného zákona o ochrancovi ľudských práv Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 272, zo dňa 30. januára 1992, ktorý skončil neúspechom. Rovnako pri tvorbe a schvaľovaní novej Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992 nedošlo k zakotveniu inštitútu ombudsmana do jej textu. V priebehu ďalšieho fungovania nášho štátu sa snažili mnohé mimovládne organizácie o zavedenie ombudsmana do nášho právneho poriadku. Najväčšiu snahu vyvíjal Slovenský Helsinský výbor, ktorý vypracoval a inicioval viacero projektov a návrhov na jeho zriadenie. Aj napriek snahám sa nepodarilo získať potrebnú politickú vôľu na zriadenie a zavedenie inštitútu ombudsmana do nášho právneho poriadku.