Pre Aristotela bol človek zoon politikon – tvor spoločenský.
Ľudská spoločnosť je zložitý systém, ktorý tvoria ľudia, uznávané spoločenské hodnoty, normatívny poriadok, spoločenské organizácie a inštitúcie.
Existencia a reprodukcia každého živého tvora na našej planéte závisí od dostatku obživy.
Obdobie zberačsko-loveckých spoločností (3,8 mil. rokov pred Kristom až približne 80 tisíc rokov pred Kristom) bolo charakterizované tzv. koristníckou, neproduktívnou ekonomikou, t.j. získavaním potravy, ktorú poskytovala okolitá príroda. Ľudia boli zoskupení do jednoduchých, nepočetných skupín, ktoré nevyžadovali zložitejšie riadenie. Tvorili ich navzájom sa podporujúci jedinci, ktorí by bez spolupráce neboli prežili. Nikto nemal čas, ani energiu na uplatňovanie nejakých mocenských ašpirácií.
Obdobie rodových a kmeňových prvotnopospolných spoločností trvalo oveľa kratšiu dobu (zhruba od 80 tisíc až do 7 tisíc rokov pred Kristom). Riadili ich postupne vznikajúce rodové a kmeňové inštitúcie - rada starších, kmeňová rada, náčelník, šaman, zbor kňazov a pod. V období neolitickej revolúcie (12 až 7 tisíc rokov pred Kristom.) sa ekonomika stala produktívnou, poľnohospodárskou. Človek už nie len pasívne čaká, čo mu príroda ponúkne, ale ju aj aktívne pretvára pestovaním plodín a chovom zvierat.