Seminárna práca: Tvorba a pramene práva
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:70,8 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Pedagogika
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:13 strán
- Zobrazené:1 504 x
- Stiahnuté:3 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:19907
- Posledna úprava:21.02.2009
Úvod
Právo je civilizovaným prostriedkom na úpravu nespočetných ľudských vzťahov do podoby prospešnej pre celú spoločnosť. Poznanie našich základných práv a zodpovednosti, schopnosť rozpoznať právne aspekty každodenných situácií, schopnosť riešiť právne konflikty Vám umožnia stať sa lepšími, aktívnejšími občanmi. Občianstvo je totiž právny záväzok, so štátom, ktorého obsahom sú práva a povinnosti.
Tvorba práva je otázkou o vzniku práva, o pôvode právnych noriem. Právo má spoločenský charakter, takže jeho korene sú v spoločnosti a v spoločenských vzťahoch, záujmoch spoločnosti, ako i v potrebách a hodnotách.
Život jednotlivcov a spoločností v 20. storočí bol natoľko dynamický, že vývoj pospolitostí bez flexibilnej tvorby práva reagujúcej na spoločenské zmeny sa nedá ani predstaviť. V starovekej a stredovekej spoločnosti bola bližšie predstava, že zákon nie je výtvorom človeka. Vládlo presvedčenie, že právo pramení priamo zo spoločnosti alebo od Boha. Myšlienka stáleho vývoja práva prostredníctvom tvorby štátom vtedy nemala v spoločnosti miesto.
Právo je civilizovaným prostriedkom na úpravu nespočetných ľudských vzťahov do podoby prospešnej pre celú spoločnosť. Poznanie našich základných práv a zodpovednosti, schopnosť rozpoznať právne aspekty každodenných situácií, schopnosť riešiť právne konflikty Vám umožnia stať sa lepšími, aktívnejšími občanmi. Občianstvo je totiž právny záväzok, so štátom, ktorého obsahom sú práva a povinnosti.
Tvorba práva je otázkou o vzniku práva, o pôvode právnych noriem. Právo má spoločenský charakter, takže jeho korene sú v spoločnosti a v spoločenských vzťahoch, záujmoch spoločnosti, ako i v potrebách a hodnotách.
Život jednotlivcov a spoločností v 20. storočí bol natoľko dynamický, že vývoj pospolitostí bez flexibilnej tvorby práva reagujúcej na spoločenské zmeny sa nedá ani predstaviť. V starovekej a stredovekej spoločnosti bola bližšie predstava, že zákon nie je výtvorom človeka. Vládlo presvedčenie, že právo pramení priamo zo spoločnosti alebo od Boha. Myšlienka stáleho vývoja práva prostredníctvom tvorby štátom vtedy nemala v spoločnosti miesto.