Semestrálna práca: Vývoj manažmentu

Korene manažérskeho myslenia a konania siahajú do dávnej minulosti. Sú spojené s obdobím, kedy sa ľudia snažili dosiahnuť ciele prostredníctvom skupinovej práce. Manažment vznikal ako praktická činnosť človeka, ktorá bola výsledkom uvedomenia si vlastnej existencie, stále rastúcich potrieb a cieľavedomého spôsobu ich uspokojovania.
Historický prístup ku skúmaniu manažmentu umožňuje spoznať a ovládnuť túto vednú disciplínu v celej jej komplexnosti, vnútorných súvislostiach a rozporoch. Cieľom nie je história, ale jej odkaz a význam pre súčasnosť. Treba si pripomenúť aj skutočnosť, že súčasné nové trendy v manažmente sa opäť vracajú k poznatkom predstaviteľov klasickej, resp. neoklasickej školy manažmentu, ktoré zaznamenávajú renesanciu a nový rozvoj. Preto naši manažéri, ako aj my, ktorí sa pripravujme na manažérsku profesiu, musíme poznať korene a vývin manažérskeho myslenia a konania.
Poznanie vývoja manažmentu umožňuje pochopiť veľkú rôznorodosť názorov, myšlienok a vedeckých prác, ktoré predchádzali modernému chápaniu manažmentu. Tieto zdroje sa stali súčasťou kultúry a poznatkového zázemia dnešného manažmentu.
Podľa viacerých akademických prameňov v prvopočiatkoch sa táto nevyhnutná ľudská činnosť nenazývala manažmentom. Je dokázané, že práve manažérske kompetencie a zručnosti v oblasti plánovania, organizovania a kontroly boli predpokladom napr. výstavby Cheopsovej pyramídy niekedy v treťom tisícročí pred Kristom.
Neskoršie civilizácie, hlavne grécka a rímska, rozšírili potrebu plánovania a organizovania. Tieto spoločnosti podporovali podnikanie tak v oblasti komunálnych, ako aj vládnych programov, ako napr. dláždenie ulíc, vodovody a pod. Rimania budovali cestnú sieť naprieč Európou, Malou Áziou, Palestínou a severnou Afrikou, až sa žargónovo zaužívalo, že všetky cesty vedú do Ríma. Civilizácia renesančnej Európy a Blízkeho východu podporovala vodné inžinierstvo, budovanie kanálov, priehrad a prístavov. Rozvojom moderných náboženských kultúr, budovaním nových kostolov, katedrál a kláštorov sa zvyšoval zoznam zložitých projektov.
Druhá generácia manažmentu vznikla na prelome 19. a 20. storočia. Príčinou boli zmeny v kapitalizme ako spoločenskom a ekonomickom systéme. Menil sa jeho spôsob výroby, čo evokovalo aj záujem o manažment. V tomto období v manažmente prevládal subjektivizmus, založený na osobných skúsenostiach, tradícií a zvyklostiach. Bol podporovaný objektívnymi podmienkami, ako sú individuálne vlastníctvo, nízka koncentrácia výroby, voľná konkurencia a podobne. O prelom sa zaslúžil predovšetkým triumvirát klasikov Taylor, Fayol a Weber. Všetci boli praktici, ktorí sa snažili analyzovať, teoreticky zdôvodňovať a zdokonaľovať manažment. Hlavne Taylor svojím tzv. vedeckým riadením spôsobil zásadný posun paradigiem. Manažment ako pojem sa vtedy ešte nepoužíval, vari až ex post.
Postupne sa začali zaujímať o manažment aj univerzity. Manažment sa stal predmetom štúdia viacerých špecialistov, napr. psychológov, sociológov, matematikov, ekonómov atď., ktorí ho svojimi poznatkami spätne obohacovali. V treťom desaťročí sa sformovala škola medziľudských vzťahov, ktorej základy vznikli z poznatkov psychológie a sociológie. Známy Drucker uvádza, že manažment ako špecifický druh práce sa v skutočnosti objavil až po druhej svetovej vojne na začiatku tzv. manažérskej revolúcie.