Seminárna práca: Kráľ Šalamún

Úvod
Šalamún nebol prvorodeným synom Dávida. Hoci ho otec ustanovil za následníka, nemal nárok na izraelský trón. Ale jeho matkou bola Dávidova obľúbená manželka Betsabe a ona si želala, aby sa jej najstarší syn stal kráľom. Stalo sa to takto:
Adoniáš, najstarší Dávidov syn, očakával, že zdedí trón. Jedného dňa, unavený stálym vyčkávaním na otcovu smrť, sa za kráľa vyhlásil sám. Ľud bol zhrozený, medzi nimi aj prorok Nátan, ktorý ihneď prišiel za Betsabou a povedal jej o tom.
Betsabe išla za umierajúcim Dávidom a pripomenula mu: „Raz si mi prisahal, že náš syn bude kráľom. Teraz som sa dopočula, že za tvojho nástupcu sa svojvoľne vyhlásil Adoniáš. Ľudu sa to nepáči, hovorí sa o občianskej vojne. Celý Izrael čaká na tvoje spravodlivé rozhodnutie.“
Takmer posledným dychom starý kráľ prikázal: „Zavolajte kňaza Sadoka a proroka Nátana, môjho syna Šalamúna posaďte na moju mulicu a veďte ho do Gihonu. Tam nech ho kňaz Sadok a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom.“
Dávidov príkaz uposlúchli. Na ceste z Jeruzalema do Gihonu sprevádzal Šalamúna veľký dav ľudí na čele s kňazom Sadokom a prorokom Nátanom. V Gihone vzal Sadok roh s olejom a Šalamúna pomazal.