Ak dieťa vyrastá v prostredí, v ktorom rodičia riešia problémy alkoholom, či v konfliktnej rodine, v rodine so zlými dysfunkčnými vzťahmi, kde pretrváva nedostatok citových väzieb, či v rodine, kde sú rodičia príliš zamestnaní, odovzdá rodina dieťaťu veľké množstvo negatívnych skúseností, príkladov a vzorcov správania. Dieťa v takejto rodine má väčší predpoklad spadnutia do závislosti, keďže tu neexistujú citové väzby, dôvera, rodina neplní svoje funkcie. Pre dieťa je droga potom rýchlym a okamžitým uspokojením toho, čo v živote postráda. Podľa I. Novotného (In Emmerová, 2008) sú rizikové aj prejavy, ktoré zahŕňajú propagáciu legálnych drog v domácnostiach, ako je káva, cigarety, lieky, či alkohol. Ako uvádza I. Emmerová (2008, s. 9) „rodičia by si mali uvedomiť, že k rizikovým faktorom patria aj nejasné pravidlá týkajúce sa správania dieťaťa, prehnaná prísnosť, priveľmi liberálna výchova, nedostatok času na dieťa, či nedostatočné citové väzby“ a zabrániť ich prenikaniu do života rodiny.
Vieme, že primárnou úlohou by mala byť vhodná starostlivosť a predstavovanie zdravého správania, ktoré by malo byť zabudované ako stereotyp, ako štýl života rodiny, nielen „pretvárka“. Rodina by sa mala vyhýbať spomenutým negatívnym javom. Ďalšie možné prístupy k prevencii ako druhú stranu vystupovania rodiny ako preventívnej zložky uvádza K. Nešpor (In Emmerová, 2008) nasledovné kroky:
- získanie dôvery dieťaťa
- pozorné počúvanie dieťaťa
- schopnosť rozprávať sa s dieťaťom o alkohole a drogách – informovane
- pomáhať dieťaťu prijať hodnoty, ktoré uľahčia odmietať drogy a alkohol
- vytvoriť zdravé rodinné prostredie
- pomôcť dieťaťu ubrániť sa pred nevhodnou spoločnosťou
- posilniť sebavedomie dieťaťa