Vypracované otázky: Komparácia Verejných politík EU
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:73,0 %
- Typ:Vypracované otázky
- Univerzita:Vysoká škola v Sládkovičove
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Politológia
- Autor:bimbulka
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:13 strán
- Zobrazené:1 301 x
- Stiahnuté:5 x
- Veľkosť:0,2 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:19977
- Posledna úprava:04.03.2009
Iniciatívny návrh Európskej komisie na harmonizáciu základu dane z príjmov právnických osôb bol hodnotený slovenskou odbornou verejnosťou v rámci projektu HESO (Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení) ako druhé najhoršie opatrenie roka 2005.
Daňová konkurencia je podľa hodnotiacich odborníkov vhodná pre rast EÚ, pričom konkurovať sa dá nielen sadzbou, ale aj jednoduchosťou výpočtu. Akákoľvek európska harmonizácia potiera konkurenčný boj medzi jednotlivými krajinami, čo automaticky brzdí trvalo udržateľný rozvoj hnaný konkurenčným bojom pri zlepšovaní podmienok života v jednotlivých krajinách, a tým aj v celej Európskej únii. Ide o to, že snaha ktorejkoľvek krajiny optimalizovať svoj daňový systém (minimalizovať deformácie spôsobené zdaňovaním) by mohla stroskotať na spoločnom štandarde v oblasti základu dane právnických osôb. Fixovanie jedného parametru daňového systému znižuje možnosť voľby čo sa týka iných parametrov (napr. sadzby daní a pod.) a optimálna voľba v jednej krajine nemusí byť zároveň optimálnou v druhej krajine. Navyše, aj bez direktívy existuje možnosť dobrovoľne zosúladiť svoju politiku v oblasti daňového základu s inými krajinami, keď chce vláda napríklad zjednodušiť administratívu pre zahraničných investorov. Podľa expertov je to problematika, ktorá by mala patriť pod výlučnú pôsobnosť jednotlivých štátov EÚ.
Daňová konkurencia je podľa hodnotiacich odborníkov vhodná pre rast EÚ, pričom konkurovať sa dá nielen sadzbou, ale aj jednoduchosťou výpočtu. Akákoľvek európska harmonizácia potiera konkurenčný boj medzi jednotlivými krajinami, čo automaticky brzdí trvalo udržateľný rozvoj hnaný konkurenčným bojom pri zlepšovaní podmienok života v jednotlivých krajinách, a tým aj v celej Európskej únii. Ide o to, že snaha ktorejkoľvek krajiny optimalizovať svoj daňový systém (minimalizovať deformácie spôsobené zdaňovaním) by mohla stroskotať na spoločnom štandarde v oblasti základu dane právnických osôb. Fixovanie jedného parametru daňového systému znižuje možnosť voľby čo sa týka iných parametrov (napr. sadzby daní a pod.) a optimálna voľba v jednej krajine nemusí byť zároveň optimálnou v druhej krajine. Navyše, aj bez direktívy existuje možnosť dobrovoľne zosúladiť svoju politiku v oblasti daňového základu s inými krajinami, keď chce vláda napríklad zjednodušiť administratívu pre zahraničných investorov. Podľa expertov je to problematika, ktorá by mala patriť pod výlučnú pôsobnosť jednotlivých štátov EÚ.