Helenistická doba sa datuje od smrti Alexandra Veľkého (rok 323 p.n.l.) a končí víťazstvom rímskeho vojvodcu Oktaviána nad Marcom Antóniom v roku 31 pnl., keď bol Egypt pripojený k rímskej ríši. Je to doba, kedy Grécky národ stratil svoju samostatnosť, a dôležitosť malých mestských štátov sa preniesla na polis- väčšie štátne celky. Občan sa už nemohol do takej miery zúčastňovať verejného života ako predtým. ”Táto nemožnosť uplatniť sa v politickom živote viedla k tomu, že človek sa zameriaval viac na seba samého, a v dôsledku toho sa miesto etiky sociálnej stále viac hlásila k slovu etika individuálna.1” A tak práve v tejto dobe vznikli v Grécku tri hlavné filozofické školy, a to epikureizmus, skepticizmus a stoicizmus, ktoré najviac ovplyvnili vtedajší i ďalší vývoj filozofického myslenia.