Mojím dôvodom, prečo som sa prihlásila na psychológiu je ten, že je niečo vo mne, čo ma vždy priťahovalo k problémom iných ľudí. Pomáhať im vyriešiť ich problémy, snažiť sa im pomôcť pochopiť, prečo sa daná udalosť vlastne stala, prečo nastal ten problém.
Nikdy som sa odborne nevenovala tejto profesii. Vždy som sa snažila pomôcť hlavne svojim kamarátom a blízkym známym. Je pre mňa zaujímavé počúvať problémy druhých ľudí a potom sa im snažiť pomôcť. Nie vždy je to jednoduché. Niekedy je ťažké pomôcť, ale vždy sa snažím nájsť nejaké východisko, nejaké riešenie. Viem si predstaviť, ako raz v budúcnosti budem mať svoju psychologickú poradňu pre ľudí s mnohými problémami. Niekedy uvažujem nad tým, že aké by to bolo, ak by som mala takúto poradňu. Ale viem, že predstavy a sny nie sú všetko a nestačia. Musím hlavne tvrdo pracovať, aby som toto všetko dosiahla.
Veľmi blízko k psychológii má aj sociológia, fyziológia, pedagogika, neurológia a pod. Tieto odbory sú veľmi zaujímavé pre mňa. Veľmi sa na seba podobajú, ale zároveň sa od seba aj odlišujú. Tiež som uvažovala na strednej škole nad sociálnou prácou. Lenže osud to zariadil sám a vzali ma na psychológiu, ktorá mi je viac súdená, ako sociálna práca. Na sociálnej práci ma láka pomoc iným ľuďom. Zaoberať sa problémom týraných žien a detí.
Teraz v mojej seminárnej práci trocha upresním, že čo je to psychológia a sociológia.