Vymedzenie pojmu
Slovo empatia v antickom starogréckom jazyku znamenalo silnú emóciu, vášeň. Neskôr sa toto slovo objavilo v angličtine, pričom sa opisne prekladalo napr. takto:
„Empatizovať znamená vidieť očami druhého človeka,
počuť ušami druhého človeka a cítiť jeho srdcom.“
Vidíme, že do gréckeho slova sa vniesol nový obsah. Medzi psychológmi použil slovo empatia (empathy = empatia = vcítenie, vžívanie) v roku 1897 známy profesor psychológie E. B. Titchener.
Empatia sa začala uplatňovať najmä v psychoanalytickej praxi. Mala psychoanalytikovi umožniť vcítiť sa, pochopiť, ponoriť sa do pacientovho rozbitého sveta zážitkov a svojim porozumením mu pomáhať usporiadať ho. Podľa B. Budu (1987) práve psychoanalýza a s ňou súvisiace smery vyskúšali a opísali takmer každú zložku empatie, aj keď z nej neurobili samostatnú koncepciu.
Moderné a dosť široko prijímané chápanie empatie medzi prvými opísal C. R. Rogers. Aj on vychádzal z psychoanalyticky chápaného poradenstva a psychoterapie, kde za prvoradú považoval hlbokú snahu o porozumenie, o chápanie problémov, ťažkostí a konfliktov.