Referát: Rudolf II.

V roku 1526 nastupuje na trón Ferdinand Habsburský (manželka Anna Jagelovská). Jeho syn a otec Rudolfa II., Maximilián II. mal za manželku Máriu Habsburskú (dcéra Karla V.). Od mlada tiahol k evanjelickej cirkvi, ale keď nastúpil po svojom otcovi na trón nikdy evanjelikom neuznal ich požiadavky na slobodu ich viery. Nemohol porušiť jednotu katolíckeho tábora, ktorú si Habsburgovci vo svojej ríši vytvorili. Katolícka viera mala korene v španielskej vetve Habsburgovcov a ďalej mala za úlohu udržať poriadok v krajinách Habsburskej monarchie.
S názorom na evanjelikov sa Maximilián nezhodoval ani so svojou ženou Máriou, ktorá bola vychovávaná na španielskom dvore v prísnych katolíckych podmienkach. Z týchto dôvodov dala svojich dvoch synov, Rudolfa a Ernesta (Arnošta), na španielsky dvor svojho brata Filipa II. Ten tak mal možnosť posilniť habsburskú vetvu vo Viedni, tým významnejšiu, že jeho švagor a bratranec Maximilián neustále potvrdzoval, že sa s prísne katolíckou líniou španielskej politiky jednoznačne nestotožňuje.
Keď sa Rudolf s Ernestom po siedmich rokoch vrátili do Viedne, brával ich otec na rôzne zasadania, aby ich tak naučil politickým záležitostiam. Maximilián chcel aby sa Rudolf stal cisárom Stredohabsburgskej ríše. Pre české stavy však predstavoval veľkú hrozbu v podobe jeho prísnej katolíckej výchovy vo Španielsku. Ernest naopak usiloval o poľskú korunu, ktorú však nedosiahol. Rudolf s Ernestom jednali namiesto svojho otca s českými stavmi o daniach a iných politických záležitostiach, ale predovšetkým o náboženstve (náboženská sloboda pre nekatolíkov). Španielsko však stále chcelo zachovať jednotu katolíckeho tábora, a preto ani Maximilián ani jeho synovia nemohli uzavrieť veľké dohody. Keby Maximilián pristúpil na požiadavky českých stavov ohľadne náboženstva, hrozilo by, že Rudolf nebude môcť z iniciatívy Filipa II. nasadnúť na český trón ani do čela Stredohabsburgskej monarchii.