Harašment a mobbing na pracovisku. Tieto pojmy predstavujú sexuálne obťažovanie a psychický teror . Uvedené problémy sa vyskytovali v našej poločnosti už v minulosti, avšak doba bola iná a tieto témy sa nerozoberali tak ako v dobe, v ktorej sa práve nachádzame. Je priam nutné aby sa o týchto problémech hovorilo a informovalo spoločnosť, že niečo také sa naozaj deje. Slovensko patrí v rámci Európy medzi krajiny s najvyššou mierou platových rozdielov medzi mužmi a ženami. V roku 2005 relatívny rodový mzdový rozdiel bol 28,4 % a odvetvová segregácia sa za posledných 10 rokov ešte viac prehĺbila. V rankingu The Global Gender Gap realizovaným Svetovým ekonomickým fórom sa v roku 2006 Slovensko umiestnilo na 50. mieste. Príčiny rodových nerovností nielen na trhu práce sú rôznorodé, od rodovo nie neutrálnej socializácie, cez zamieňanie biologického pohlavia so sociálnym pohlavím, až po horšie platové aj sociálne ohodnotenie ženskej práce.
V snahe odstrániť či zmierniť rodové nerovnosti sa politika rodovej
rovnosti opiera o zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych
vzťahoch a nediskriminácie mužov a žien z dôvodu ich biologického alebo/aj sociálneho pohlavia. Sexuálne obťažovanie spolu s inými druhmi obťažovania, ako je šikanovanie (mobbing, bullying), obťažovanie z dôvodu rasy a etnicity je prejavom diskriminácie a porušovaním zásady rovnakého zaobchádzania.
Sexuálne obťažovaní môžu byť muži aj ženy, zistenia z výskumov však poukazujú na fakt, že obeťami sexuálneho obťažovania sú zväčša ženy a ich vnímanie takéhoto nežiadúceho správania na pracovisku je odlišné od vnímania mužov. Sexuálne obťažovanie je aj vyjadrením nerešpektovania žien ako rovnocenných členiek pracovnej skupiny zo strany mužov a nástrojom na udržanie si svojej mocenskej dominancie. Svojimi špecifickými prejavmi ide o vytváranie nepriateľského pracovného prostredia a je výrazom rodovo podmienenej moci.