Žijú vo všetkých krajinách, vo všetkých spoločnostiach. Sú tu a žijú medzi nami. Potrebujú naše porozumenie a pomoc, aj keď o ňu neprosia. Ich mlčanie však kričí a my musíme chcieť, aby sa medzi nami cítili dobre.
Deti s vážnym telesným, zmyslovým a mentálnym, alebo ich kombináciou, sa bez intenzívnej pomoci nezaobídu. Ústavná starostlivosť je tak pre ne jednou z možností, ktorá môže byť využívaná dočasne alebo tiež dlhodobo.
Cieľom našej práce je poukázať na plnenie úloh zariadení ústavnej starostlivosti, na ich úsilie poskytovať komplexnú starostlivosť deťom s postihnutím. Snažili sme sa tiež poukázať na spoluprácu týchto zariadení s rodičmi a najmä jej potrebu pri výchove dieťaťa s postihnutím.
v prvej časti našej práce sú základné definície a charakteristika jednotlivých druhov postihnutia. V druhej kapitole sa venuje problematike ústavnej starostlivosti, zariadeniam ústavnej starostlivosti, legislatíve upravujúcej ich činnosť, výchove a vzdelávaniu detí s postihnutím v podmienkach ústavnej starostlivosti a rizikám, ktoré so sebou prináša. V závere druhej kapitoly chceme poukázať aj na nové trendy ďalšieho vývoja v starostlivosti o deti s postihnutím.
V empirickej časti sme realizovali výskum týkajúci sa spolupráce zariadenia ústavnej starostlivosti s rodičmi pri výchove dieťaťa s postihnutím, ktorý sme realizovali v DSS medzi zamestnancami tohto zariadenia a rodičmi.