Prakticky hneď po vydaní Keynesovho diela Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí sa stal jeho teoretický systém predmetom kritickej analýzy zo strany neoklasickej ekonómie.
Keynesovci boli stúpencami aktívnej fiškálnej politiky, ktorá má zvýšiť efektívny dopyt, a zároveň zanedbávali nástroje peňažnej a úverovej politiky. Postupne narastali diskusie medzi stúpencami neokeynesovských a neoklasických teórií o tom, či hlavným problémom ekonomiky je otázka realizácie produkcie (efektívny dopyt) alebo otázka výroby (ponuka). Z toho potom vyplýval aj rozdielny prístup k hospodárskej politike.