Začiatkom 20. st. prenikli aj do slovenskej literatúry nové umelecké a myšlienkové prúdy. V tvorbe mladej nastupujúcej generácie už neprevláda národná tematika,
ale subjektívne motívy, vlastné túžby a smútky. Toto obdobie modernizovania poézie neskôr nazvala literárna kritika Slovenskou literárnou modernou . Príslušníkmi moderny boli Vladimír Roy, Ivan Gall i František Votruba, no za vedúce osobnosti považujeme Janka Jesenského, ktorému patrí prvenstvo v zavádzaní moderných netradičných prvkov a Ivana Kraska. Jeho básnická tvorba umelecky najvýraznejšie a aj najúplnejšie reprezentuje úsilia generácie „moderny“.