Seminárna práca: Karl Theodor Jaspers a existencializmus

„Naplniť svoj Osobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka. Všetko je jedno. A keď niečo chceš, celý Vesmír sa spojí, aby si to dosiahol."

Aká neochvejná viera v človeka a jeho silu vyžaruje zo slov Paola Coelha! Nezávisle od toho, čo si pod slovom Vesmír predstavíme - pre niekoho je to Boh, pre iného láska či viera vo vyššie princípy, tieto slová sú optimistickým odkazom ľudstvu o viere vo vlastné neobmedzené sily pri hľadaní „Osobného príbehu", šťastia, poznania, existencie, vlastného bytia.

Podľa Heideggera je poznanie napĺňanie zmyslom, jeho tvorenie. Nie je to len pasívne prijímanie poznatkov, ale tvorivý akt. Prečo sa nás ale postupom času snaží akási tajomná sila presvedčiť, že ten zmysel kamsi unikol, stratil sa, že svoj životný príbeh nemôžeme uskutočniť? Je to vekom, negatívnymi skúsenosťami a následnou stratou viery, alebo iba pohodlnosťou zvoliť si jednoduchšiu alternatívu - spoľahnúť sa na Osud? Každý človek na prahu svojej mladosti má pocit, že všetko mu je jasné, všetko je možné, ľudia sa neboja snívať a priať si všetko, čo by chceli v živote dosiahnuť. Kde a kedy sa stratí ich elán a chuť formovať svoje vlastné ja, existenciu a zmysel svojho bytia? Svoju existenciu môže človek uchopiť, ale aj premeškať. Nie všetci si uvedomujú, že okolo nás existujú veci, ktoré sa tam nielen vyskytujú, ale sú aj naporúdzi, aby poslúžili nášmu bytiu, nášmu lepšiemu a krajšiemu bytiu. Vyžaduje to však určitú dávku energie, niekedy aj odvahu chytiť sa príležitosti. Pre mnohých z nás je jednoduchšie prežívať svoj život neosobne, bez onoho vydania energie: musí sa žiť, pracovať, konať, a na konci toho všetkého sa musí zomrieť. Ľudská existencia a takýto život potom strácajú zmysel.