Poznanie človeka sa začína zmyslovou skúsenosťou, t.j. poznaním sprostredkovaným našimi zmyslami, a vyvrchoľuje v abstraktnom myslení, ktoré odhaľuje podstatu vecí, podstatné vzťahy medzi vecami a javmi, ako aj zákony ich existencie. Napriek tomu, že proces poznávania je jednotný, predsa sa tzv. zmyslová skúsenost spravuje podla určitých zákonitostí, ktoré nie sú totožné so zákonitosťami tzv. rozumového poznania. Bežná empíria ukazuje aj to, že zmyslové poznanie je niekedy v rozpore s rozumovým poznaním. Napríklad zmysly nás poučujú, že slnko sa otáča okolo Zeme, kým rozum na podklade zmyslového poznania odhalil zákonitosti pohybu nebeských telies.