Pracujem ako vychovávateľka v Stanici opatrovateľskej služby, s počtom detí 15, ktoré pochádzajú väčšinou zo sociálne znevýhodneného prostredia. Do nášho zariadenia sa umiestňujú deti na základe žiadosti rodičov alebo rozhodnutia sociálneho úradu, kde sa rodičia nemôžu dostatočne postarať o svoje deti z rôznych dôvodov, napr. problémom s bývaním, odchodom rodičov za prácou do zahraničia, ale aj nezáujmom rodičov o vlastné deti. Deti sú v našom zariadení len dočasne, kým si rodičia nevyriešia svoju situáciu alebo pri ich nezáujme sú deti umiestnené do detského domova, resp. pestúnskej rodiny. Niektoré deti sa vyznačujú obmedzeným ovládaním väčšinového jazyka, nízkou koncentráciou, nedostatočnou pripravenosťou na učenie a školskú prácu.
Pri diagnostike je vhodné brať do úvahy aj charakteristiku rodinných pomerov detí, pretože napríklad sociálno-ekonomický status – zamestnanosť, príjem rodiny a počet rokov vzdelania rodičov, sú veľmi prospešnými pomocnými diagnostickými ukazovateľmi.
Každé dieťa vstupujúce do nášho zariadenia čaká obdobie, v ktorom sa musí prispôsobiť požiadavkám, normám, ktoré prináša nové sociálne prostredie. Deti nie sú zvyknuté riešiť samostatne úlohy a rozhodovať individuálne.