Seminárna práca: Spoločná poľnohospodárska politika
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:68,3 %
- Typ:Seminárna práca
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Poľnohospodárstvo
- Autor:peto241187
- Rozsah A4:3 strán
- Zobrazené:1 895 x
- Stiahnuté:6 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:20522
- Posledna úprava:05.03.2009
Spoločná poľnohospodárska politika (CAP-Common Agricultural Policy) patrí k najstarším politikám EÚ, ktorú vymedzujú články 32–38 Zmluvy o založení ES. Má pomenovanie spoločná, pretože sa rieši na nadnárodnej úrovni. „Je charakterizovaná ako trh poľnohosp. výrobkov (teda rastlinné a živočíšne výrobky a rybolov).“
Prešla mnohými zmenami a reformami. „Otázka nikdy nebola, či je reforma CAP potrebná, ale ako ju realizovať.“ Vykonáva sa od r.1962 a Rímska zmluva (1957), ktorou vzniklo EHS, definovala základné priority CAP: zvýšiť poľnohosp. produktivitu, zabezpečiť slušnú životnú úroveň a primerané spotrebiteľské ceny, stabilizovať trhy. „Zavedenie CAP bola kompenzácia pre Francúzsko za colnú úniu týkajúcu sa priem. výrobkov, ktorou získalo Nemecko.“
V roku 1962 sa dohodli na troch zásadách, ktoré platia dodnes (I. pilier) a to: zjednotený trh - organizácia poľnohospodárskeho trhu pre každého rovnaká a vo vnútri voľný pohyb každého výrobku; finančná solidarita – náklady na poľnohosp. trh financované spoločným rozpočtom, resp. Európskym poľnohospodárskym poradným a záručným fondom; priorita spoločenstva – ochrana výrobkov clami na dovoz z tretích krajín. Týmto vznikol systém garantovaných cien, kedy sa každoročne stanovili fixné ceny pre produkty. Ak trhová cena klesla pod toto minimum, intervenčné agentúry museli vykúpiť produkciu za stanovené ceny. Pri cene vyššej sa zaviedli dovozné tarify. Tento systém vyvolal rast produkcie, prekročenie potravinovej sebestačnosti a CAP sa dočkala tvrdej kritiky verejnosti.
Na Uruguajských rokovaniach GATT (1986) sa 1-krát zaviazali k liberalizácii obchodu znižovaním ciel a dotácii a nastali ďalšie reformy. V r. 1992 bola reforma McSharryho, kedy boli znížené garantované ceny, zavedené agro-enviromentálne programy, kompenzačné priame platy platené každoročne farmárom. Agenda 2000 (1999) priniesla ďalšie znižovanie garantovaných cien v prospech priamych platieb, vytvorenie II. piliera (rozvoj vidieka).
Luxemburská dohoda – Fischlerova reforma (2003) priniesla dodržiavanie environment. a iných podmienok, tzv. Krížnu dohodu, ktorá presúva peniaze z I. piliera do II., systém poradenstva pre farmárov, decoupling - odstránenie väzby medzi dotáciami a produkciou, na rozdiel od dotácii vyplácaných na tonu vypestovanej plodiny (1993), sa viažu na farmu.
Prešla mnohými zmenami a reformami. „Otázka nikdy nebola, či je reforma CAP potrebná, ale ako ju realizovať.“ Vykonáva sa od r.1962 a Rímska zmluva (1957), ktorou vzniklo EHS, definovala základné priority CAP: zvýšiť poľnohosp. produktivitu, zabezpečiť slušnú životnú úroveň a primerané spotrebiteľské ceny, stabilizovať trhy. „Zavedenie CAP bola kompenzácia pre Francúzsko za colnú úniu týkajúcu sa priem. výrobkov, ktorou získalo Nemecko.“
V roku 1962 sa dohodli na troch zásadách, ktoré platia dodnes (I. pilier) a to: zjednotený trh - organizácia poľnohospodárskeho trhu pre každého rovnaká a vo vnútri voľný pohyb každého výrobku; finančná solidarita – náklady na poľnohosp. trh financované spoločným rozpočtom, resp. Európskym poľnohospodárskym poradným a záručným fondom; priorita spoločenstva – ochrana výrobkov clami na dovoz z tretích krajín. Týmto vznikol systém garantovaných cien, kedy sa každoročne stanovili fixné ceny pre produkty. Ak trhová cena klesla pod toto minimum, intervenčné agentúry museli vykúpiť produkciu za stanovené ceny. Pri cene vyššej sa zaviedli dovozné tarify. Tento systém vyvolal rast produkcie, prekročenie potravinovej sebestačnosti a CAP sa dočkala tvrdej kritiky verejnosti.
Na Uruguajských rokovaniach GATT (1986) sa 1-krát zaviazali k liberalizácii obchodu znižovaním ciel a dotácii a nastali ďalšie reformy. V r. 1992 bola reforma McSharryho, kedy boli znížené garantované ceny, zavedené agro-enviromentálne programy, kompenzačné priame platy platené každoročne farmárom. Agenda 2000 (1999) priniesla ďalšie znižovanie garantovaných cien v prospech priamych platieb, vytvorenie II. piliera (rozvoj vidieka).
Luxemburská dohoda – Fischlerova reforma (2003) priniesla dodržiavanie environment. a iných podmienok, tzv. Krížnu dohodu, ktorá presúva peniaze z I. piliera do II., systém poradenstva pre farmárov, decoupling - odstránenie väzby medzi dotáciami a produkciou, na rozdiel od dotácii vyplácaných na tonu vypestovanej plodiny (1993), sa viažu na farmu.