1.Vymedzenie pojmov ekonómia a ekonomika verejného sektora, vzťahy a obsahová náplň ekonomiky verejného sektora v rámci ekonomických vedných disciplín
Ekonómia VS ako samostatná vedná disciplína je súčasťou ekonomických vied, ktoré patria do sústavy spoločenských vied.
Sústava vied zahŕňa:
technické vedy
pôdohospodárske vedy
prírodné vedy
humanitné vedy
lekárske vedy a farmaceutické vedy
spoločenské vedy (tu patrí EVS)
Každá z týchto vied sa riadi určitými zákonmi a zákonitosťami a má vytvorenú sústavu orgánov a organizácií.
Spoločenské vedy delíme:
ekonomické (patrí EVS)
filozofické
psychologické
sociologické
politické
EVS sa zameriava na voľbu medzi súkromným a verejným sektorom, ako aj na spôsoby rozhodovania v rámci verejného sektora. Vychádza zo základov všeobecnej ekonomickej teórie, ale veľmi úzko súvisí napr. s teóriou riadenia, finančnými teóriami, hospodárskou politikou alebo verejnou správou.
Pre verejný sektor je rozhodujúca skutočnosť, že je financovaný z verejných financií. Z toho vyplýva, že:
l. je riadený verejnou správou
2. rozhoduje sa o ňom verejnou voľbou
3. podlieha verejnej kontrole
Verejná správa je správou verejných vecí, záležitostí. V tomto poňatí ju chápeme ako činnosť. Verejná správa je čistý verejný statok.
Typické prístupy:
1.skúmanie VS ako zložitého socio-ekonomického systému, ktorý je možné z pohľadu uvedených vied rôzne popísať a analyzovať – integrovaná vedná disciplína
2.VS ako sústava pravidiel, procedúr a techník ktorým sa v danom období riadi
3.VS interpretovaná ako popis jestvujúceho stavu
Ekonómia VS – sleduje účinky verejných výdavkov a daní na ekonomiku, na celé NH, zaoberá sa vplyvom fiškálnej politiky štátu – skúma účinky daní a ciel na výdavky spoločnosti.
- zisťuje, koľko verjných výdavkov v rámci rozpočtov by malo byť realizovaných na konkrétny účel, pravidlá pre stavbu rozpočtov, koľko zdrojov VS alokuje za účelom tvorby a realizácie statkov, pričom sa zdôrazňuje požiadavky efektívneho využitia týchto zdrojov.
Ekonomika VS – berie do úvahy konkrétne pravidlá alokácie verejných zdrojov na zabezpečenie fungovania odvetví a subjektov VS a dáva odpoveď na otázky, ako sú rešpektované znaky, ktoré charakterizujú VS.
2. Zmiešaná ekonomika a ekonomické záujmy (individuálny, skupinový, kolektívny, verejný záujem).
V zmiešaných ekonomikách okrem trhu, ktorý prostredníctvom „neviditeľnej“ riadiacej sily konkurencie využíva trhové alokačné procesy existujú i iné nástroje na alokáciu zdrojov. Jedným z týchto netrhových alokačných procesov je verejný sektor. Ekonómia verejného sektora skúma vzájomné pôsobenie alokačných trhových a netrhových procesov, pričom využíva rôzne alokačné pravidlá.
Vysvetlenie kolektívnej činnosti, v ktorej jednotlivci spolupracujú treba hľadať v motivácií jednotlivca. Jednotlivec sa riadi vlastnými záujmami. Ale výsledky jeho činnosti závisia nielen od jeho činnosti, no aj od činnosti ostatných. Ak zvolí nejaký postup, napríklad činnosť X, očakáva, že iný jedinec zvolí činnosť Y. Dochádza k vzájomnej závislosti konania.
Individuálny záujem je záujem jednotlivca konať v nejakej činnosti, alebo oblasti vo svoj prospech.
Skupinový záujem predstavuje rovnaký záujem skupiny osôb, konať vo svoj prospech.
Kolektívny (alebo tiež verejný) záujem je reprezentovaný štátom (vládou) a slúži v prospech väčšiny občanov.
Kolektívna činnosť je činnosť kooperatívna. Každý jednotlivec získava väčší prospech v podmienkach všeobecnej kooperácie ako v podmienkach všeobecnej nekooperácie. Zároveň každý jednotlivec získava viac tým, že nespolupracuje, keď ostatní spolupracujú.
Zo spolupráce získavajú jednotlivci viaceré výhody. Jednak je to prospech z rozdelenia nákladov na nedeliteľné statky a služby medzi veľké množstvo spotrebiteľov, zníženie spoločenských nákladov a pod.
Kolektívna činnosť môže byť vykonávaná rôznymi spôsobmi. Buď ju organizuje opatreniami súkromný sektor, alebo je organizovaná opatreniami verejného sektora. V obidvoch prípadoch sa jednotlivci spájajú, aby zabezpečili statky a služby, uspokojili svoju spoločnú potrebu a podieľali sa na nákladoch.