Seminárna práca: Kontrastnosť v diele Hájnikova žena

„Hájnikova žena je výrazný zaokrúhlený, starostlivo komponovaný román vo veršoch s mnohými, miestami dlhými apostrofami, román našich slovenských hôr, lesov, dolín, román dvoch prostých vrelých sŕdc, ale s úzadím veľmi vzdialeným od nášho oligarchického prostredia...“ napísal o diele Hájnikova žena Svetozár Hurban Vajanský. Tento citát určuje významnosť, krásu a zároveň miesto Hviezdoslavovej skladby v slovenskej literatúre.
„Hájnikova žena, prvý veľký lyricko-epický plod Hornej Oravy, je nielen tragický dej z lesnej samoty, ale je, aby sme tak povedali životopis hory....Deň a noc, jar, leto, jeseň, zima v hore, jej rastlinstvo i zvery, rúbanie stromov, poľovky, pohoda i nečas, potulky i oddych, rozstratené dočasné obyvateľstvo, staré, mladé, to je látka veršov o mladej hájnikovej žene, nad ktoré mnohý čitateľ nezná milších vo všetkej tvorbe básnikovej. Obidva živly, osudy ľudí i zjavy prírodné organicky sa tu dopĺňajú a vysvetľujú. A záhada mystického rozjímania stredovekého, že napríklad v črepe zrkadla sa obraz celý odráža i v týchto veršoch...