Nielen človek človeku je vlkom, ale človek je ešte i vlkovi vlkom!
Prečo práve román Popravisko? Kirgizský spisovateľ ma zaujal ešte na strednej škole. Počas hodín literatúry, sme sa venovali najmä jeho dielu Džamila. O románe Popravisko sme si vtedy povedali len naozaj málo, no keď som videla názov románu medzi témami prác, moja voľba bola jasná.
Názov románu je naozaj príznačný , veď každý z hrdinov si nesie svoj kríž a kráča v ústrety svojmu popravisku .Autor v diele nastoľuje rad závažných otázok súčasnosti. Je to znepokojenie nad mravnými hodnotami, nad cynizmom, rastom narkománie, nad osudmi ľudstva či vzťahu človeka a prírody. Tragédia vlkov zovšeobecňuje tragédiu v širšom zmysle slova, aj tragédiu každého, kto nemá dostatok možností brániť sa, je to tragédia prírody, ktorá sa proti zásahom človeka nemá ako brániť. Ajtatov svet svojich hrdinov spája so svetom zvierat, osudy sa vždy akosi paraľelne pretínajú Akbara trpí strachom, úzkosťou a obavami o svoje vĺčatá, ako sa človek bojí o svoje deti. Celým románom sa tiahne základná idea- akú cenu má dnes ľudský život, humanizmus, morálka. Hlavnou ideou románu môžeme teda označiť boj dobra a zla,hľadanie východiska z narastajúcej krízy človeka.
V práci sa preto venujem konfliktu ktorý určite možno označiť ako konflikt najstarší, dokonca sa odvážim tvrdiť, že je už tak starý ako naša matička Zem. Alebo nebude to tak, že jeho vek sa ráta odvtedy , odkedy sa človek začal považovať za „pána tvorstva“?