Referát: Budhizmus
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:82,9 %
- Typ:Referát
- Univerzita:Žilinská univerzita v Žiline
- Fakulta:Fakulta humanitných vied
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Dejepis
- Predmet:Dejiny kultúry a umenia
- Autor:nikkia
- Dokumentácia:Stiahni
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:9 strán
- Zobrazené:6 402 x
- Stiahnuté:16 x
- Veľkosť:0,4 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:20632
- Posledna úprava:06.03.2009
Úvod
Budhizmus (etymologicky správnejšie, ale pravopisne nesprávne buddhizmus) je nábožensko-filozofický systém, ktorého základ vytvoril Buddha Šakjámuni.
Ide o jedno z najrozšírenejších svetových náboženstiev, vyznáva ho 300–500 miliónov ľudí, hlavne v Číne, Bhutáne, Japonsku, Kambodži, Laose, Mongolsku, Mjanmarsku, na Srí Lanke, v Južnej Kórei, Thajsku, Tibete a Vietname. Centrom budhistov je Tibet.
Budhiznus vznikol na indickej pôde v šiestom storočí pred Kr. Najvyššia hlava tejto cirkvi je dalajláma. Modlitebné miesta sú pagody.
Budhizmus pôvodne vzišiel z hinduizmu, podobne ako sikhizmus. V budhistickom učení je rodina základom šťastia. Hlavné zásady budhizmu sú:
- asketizmus,
- zdržanlivosť od svetských rozkoší,
- prekonávanie trpení,
- znášanlivosť,
- ochrana živých tvorov ( Nezabiješ! ),
- konanie dobra,
- prevteľovanie sa až k dosiahnutiu cieľa – nirvány.
Budhizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov (karma) a učenie o kolobehu životov. Učenie je založené na odmietaní strastiplného bytia a na hľadaní cesty, ktorá vedie k oslobodeniu z kolobehu života, ktorého podstatu tvorí utrpenie.
Budhistické učenie ukazuje cestu k osvieteniu a ukončeniu utrpenia, ktoré predstavuje opätovný cyklus reinkarnácií. Je to stredná cesta, ktorá je kompromisom medzi materiálnymi pôžitkami a asketizmom.
Budhizmus je náboženstvom bez Boha alebo bohov významne odlíšených od ľudstva, podľa niektorých názorov teda ani nejde o náboženstvo.
Veľmi záleží na tom, čo si človek predstavuje pod pojmom „náboženstvo“. Z pohľadu budhistov, budhizmus nie je náboženstvom. Budhizmus je Cesta (recept) k dosiahnutiu uvedomenia si reality a pravdy o živote.
Budhizmus (etymologicky správnejšie, ale pravopisne nesprávne buddhizmus) je nábožensko-filozofický systém, ktorého základ vytvoril Buddha Šakjámuni.
Ide o jedno z najrozšírenejších svetových náboženstiev, vyznáva ho 300–500 miliónov ľudí, hlavne v Číne, Bhutáne, Japonsku, Kambodži, Laose, Mongolsku, Mjanmarsku, na Srí Lanke, v Južnej Kórei, Thajsku, Tibete a Vietname. Centrom budhistov je Tibet.
Budhiznus vznikol na indickej pôde v šiestom storočí pred Kr. Najvyššia hlava tejto cirkvi je dalajláma. Modlitebné miesta sú pagody.
Budhizmus pôvodne vzišiel z hinduizmu, podobne ako sikhizmus. V budhistickom učení je rodina základom šťastia. Hlavné zásady budhizmu sú:
- asketizmus,
- zdržanlivosť od svetských rozkoší,
- prekonávanie trpení,
- znášanlivosť,
- ochrana živých tvorov ( Nezabiješ! ),
- konanie dobra,
- prevteľovanie sa až k dosiahnutiu cieľa – nirvány.
Budhizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov (karma) a učenie o kolobehu životov. Učenie je založené na odmietaní strastiplného bytia a na hľadaní cesty, ktorá vedie k oslobodeniu z kolobehu života, ktorého podstatu tvorí utrpenie.
Budhistické učenie ukazuje cestu k osvieteniu a ukončeniu utrpenia, ktoré predstavuje opätovný cyklus reinkarnácií. Je to stredná cesta, ktorá je kompromisom medzi materiálnymi pôžitkami a asketizmom.
Budhizmus je náboženstvom bez Boha alebo bohov významne odlíšených od ľudstva, podľa niektorých názorov teda ani nejde o náboženstvo.
Veľmi záleží na tom, čo si človek predstavuje pod pojmom „náboženstvo“. Z pohľadu budhistov, budhizmus nie je náboženstvom. Budhizmus je Cesta (recept) k dosiahnutiu uvedomenia si reality a pravdy o živote.