Toto obdobie charakterizujú tri veľké postavy: SOKRATES, jeho žiak PLATÓN, ktorý bol zas učiteľom ARISTOTELA.
Obdobie 5. až 4. storočia pred n. l. bolo obdobím veľkého kultúrneho, politického a hospodárskeho rozmachu gréckych miest, predovšetkým Atén.Víťaztvá na bojovom poli, utváranie vojenských a politických zväzkov a obchodné aktivity postupne posilňovali mocenské postavenie Atén, v ktorých sa vďaka priaznivej situácii mohli rozvíjať rozmanité formy kultúrneho a politického života a antickej demokracie.
A. Sokrates (asi 470-399 pred n. l.)
O Sokratovom živote a učení sa dozvedáme predovšetkým z práce jeho najvýznamnejšieho žiaka Platóna, ako aj od historika Xenofonta. Dozvedáme sa, že Sokratov otec bol sochárom, a že svoju filozofiu nazýval podľa povolania svojej matky „maieutika“ (t. j. Umenie pôrodnej baby). Jeho filozofia naznačuje, že pomáhanie ľuďom pri sebapoznávaní, pri spoznávaní tých právd, ktoré každý človek môže nájsť iba v sebe samom. Pokladal za svoje poslanie výzvu „poznaj seba samého“. Sebapoznávanie sa stalo preňho privilegovaným spôsobom