Pri akejkoľvek úvahe o poslaní a stave prípadne kríze klasických ideálov v žurnalistike, je dôležité si uvedomiť, že byť informovaný nie je len forma rozptýlenia, ale aktívna demokratická disciplína, ktorej cieľom je vytvorenie plnoprávneho občana. V úsilí vedieť čo najväčšie množstvo informácii sme postupne rezignovali na kvalitu. Do tohto priestoru vstupuje internet a tlač sa stáva iba starou metódou distribúcie správ, ktorú je nutné vymeniť za novú a modernejšiu.
Na tento fakt už zareagovali aj svetové vydavateľské giganty, avšak samotné uvedomenie si podstaty modernej a efektívnej formy sprostredkovania ešte nerieši samotný problém vecí a to informáciu ako takú. Väčšina súčasnej novinárskej práce je založená na zverejňovaní utajovaných informácií tlači. Samozrejmé je, že tieto informácie prezrádzajú novinárom neidentifikovateľné zdroje s ešte neidentifikovateľnejšími pohnútkami, na základe ktorých im tieto informácie poskytli. Čitateľ si ich nikde nemôže overiť. Ako povedal americký televízny moderátor Dan Rather: „ Spravodajstvo je to , čo niekto nechce, aby ste vedeli. Všetko ostatné je iba reklama.“