Narodí sa človek, nastúpi cestu života, a už nesie v sebe zárodok starnutia a smrti. Detstvo – mladosť – dospelosť – staroba – smrť: to sú jeho vývinové fázy tu na tejto zemi. Človek by mal zavčasu myslieť na plynutie rokov a psychicky prijať realitu starnutia so všetkými jej atribútmi. Každý z nás žije individuálny a neopakovateľný život, z čoho vyplýva, že každý z nás prežíva a pociťuje starnutie spôsobom celkom individuálnym a neopakovateľným. Dnes už vieme, že starnutie a staroba zodpovedajú do značnej miery štýlu života, ktorým sme žili hlavne v strednom veku, a nezodpovedá žiadnej šablóne o starnutí. Avšak ani pri sebalepšom životnom štýle sa smrti vyhnúť nemôžeme.