Duševný život človeka je podmienený skutočnosťou, že žije v spoločnosti. Správanie je odrazom jeho začlenenia do spoločnosti.
Modalitami prežívania sú :
- psychické obsahy ( vnemy, predstavy, fantazijné obrazy a myšlienky, city a snahy)
Prežívanie sú deje vnútorné subjektívne. Vonkajšie reakcia sa nazýva správanie.
Psychológia skúma komplexné formy správania (modálne správanie), ktoré prebieha v dlhších časových intervaloch.
Od začiatku 20. storočia , keď sa sociálny psychológia oddelila ako špecifická oblasť základných psychologických vied, urobilo sa mnoho pokusov na jej definíciu.
„Sociálna psychológia je experimentálne štúdium indivíduí v sociálnom a kultúrnom prostredí.“
Sociálne stimulujúce situácie sú tvorené ľuďmi a socio-kultúrnym usporiadaním a je možné ich klasifikovať takto :
I. Iní ľudia
1. iní ľudia ako stimuly
2. skupiny ako stimulujúce situácie
a) intraskupinová vzťahy
b) interskupinové vzťahy
3. kolektívna reakčná situácia
II. Kultúrne produkty
4. materiálna kultúra
5. nemateriálna kultúra
Spoločným menovateľom poňatia predmetu sociálnej psychológie je pojem interakcie a pojem situácie.
V užšom poňatí je sociálna psychológia chápaná ako veda, študujúca psychologické zložky personálnych interakcií. (forma styku face to face)
Dva základné problémy, ktorými sa táto veda zaoberá sú:
1. ako osobnosť v sociálnej interakcií pôsobí
2. ako sa osobnosť v sociálnej interakcií utvára
Sociálna psychológia je teda veda o tom, ako sa človek v sociálnych a kultúrnych situáciách utvára a ako v nich pôsobí.
R= f (S,O) základná formula, ktorá platí pre sociálnu psychológiu – reakcia, t.j. psychická reakcia je funkciou stimulácie a osobnosti. Pojem situácie (stimulácie) nie je ekvivalentný pojmu prostredie.
Klasifikáciu možných situácií človeka možno vyjadriť nasledujúco :
Situácia – sociálna – a) interpersonálna (vzťah jedinec – jedinec)
b) skupinová ( vzťah jedinec – skupina)
c) masová (vzťah jedinec – dav)
- kultúrna – a) ideové prostredie
b) materiálne prostredie