Seminárna práca: Hendikepovaní ľudia - zápočtova práca

1. ÚVOD

Chyťme sa za ruky a poďme zmeniť svet,
chyťme sa za ruky a väčšej sily niet,
chyťme sa za ruky a verme svojim snom,
chyťme sa za ruky a žime s úsmevom.

Položím vám ale otázku. Čo je základom vzťahu ( lásky ) k postihnutému jedincovi? Buďme ku sebe spravodliví a pravdivo si odpovedzme. Je to z veľkej časti súcit. Súcitne sa tvárime keď na ulici stretneme mamičku, ako tlačí kočík so svojím mentálneho postihnutým dieťaťom, ktoré má okrem mentálneho postihnutia pridružené aj nejaké iné postihnutie.

V mysli si premietneme aké chúďa je nie len dieťa ale aj jeho mama. Nevidiacemu pomôžeme prejsť cez cestu s rovnakými myšlienkami, respektíve mu pomôžeme preto, lebo v škole povedali, že sa to tak musí. No jedinci či už s mentálnym, zmyslovým alebo telesným postihnutím viacej ako náš súcit potrebujú cítiť, že sa na nich nepozeráme s otvorenými ústami. Majú rovnakú potrebu vedieť, že ich má niekto rád, že sú pre tento svet potrební a hlavne braní za rovnocenných partnerov bez ohľadu na závažnosť ich postihnutia.