Od staroveku niektorí ľudia premýšľali o politickom systéme, v ktorom sa jeho členovia navzájom uznávajú za politicky rovnocenných, sú kolektívne zvrchovaní a ovládajú všetky funkcie, zdroje a inštitúcie, ktoré potrebujú, aby mohli vládnuť.
Boli to práve Rimania, konkrétne Aténčania, ktorí spôsobili to, čo môžeme nazvať prvou demokratickou transformáciou: od myšlienky a praxe vlády niekoľkých, k myšlienke a praxi vlády mnohých. Pre Rimanov bol jediným mysliteľným miestom na uskutočňovanie demokracie mestský štát, ktorý bol však prekonaný národným štátom a v druhej demokratickej transformácii sa myšlienka demokracie preniesla od mestského štátu k národnému, ktorý mal omnoho väčšie meradlo. Táto transformácia viedla k zásadne novému súboru politických inštitúcií. Práve táto nová sústava inštitúcií vytvorila to, čo obvykle nazývame "demokraciou". Je teraz na dosah tretia transformácia? A ak by bola, mali by sme sa snažiť ju dosiahnuť? Je demokracia žiaduca? A aké výhody predstavuje? Aj takéto otázky som si položila pri štúdiu tejto témy s cieľom pokúsiť sa nájsť na ne odpoveď.