Motivácia pochádza z latinského slova „moveo“ a znamená hýbať, pohybovať (motio, onis – pohyb, vášeň). V odbornej literatúre sa možno stretnúť s viacerými definíciami motivácie. Motivácia sa môže chápať ako vnútorný stav duše človeka, ktorý ho aktivuje alebo uvádza do pohybu. Motivácia znamená súbor činiteľov predstavujúcich vnútorné hnacie sily činnosti človeka, sily, ktoré usmerňujú jeho poznávanie, prežívanie a konanie.
Motivácia je iniciovaná pocitom nedostatku človeka, ktorý sa jedinec usiluje uspokojiť. Motivácia je teda orientovaná cieľovo a jej hlavné zdroje sú: potreby, návyky, záujmy, ideály a hodnoty.
Motivácia je i psychologický proces, ktorý aktivuje ľudské správanie a dáva mu účel a smer. Je to vnútorná hnacia sila, ktorá ženie k uspokojeniu nenaplnených potrieb. Je to hnacia sila, ktorá vedie k dosiahnutiu osobných a organizačných cieľov. Je to vôľa niečo dosiahnuť.
Všeobecne sa pod motívom rozumie vnútorný podnet, psychologická príčina činnosti, určujúca smer činnosti, jej intenzitu. V psychike človeka nikdy neexistuje len jedna pohnútka alebo motív, vždy je ich niekoľko. Motívy tak tvoria komplex, v istej hierarchii. Členenie motívov:
• podľa vzniku – motívy primárne a sekundárne;
• podľa orientácie – motívy inštrumentálne a konzumačné;
• podľa hodnoty – motívy pozitívne a negatívne;
• podľa stupňa uvedomenia – motívy vedomé a nevedomé;
• podľa intenzity – motívy slabé a silné, naliehavé