Doprava je kľúčovým faktorom v modernej ekonomike. Existuje tu však permanentný
rozpor medzi spoločnosťou, ktorá žiada stále väčšiu mobilitu a verejnou mienkou, ktorá sa
stáva stále viac netolerantnejšou voči chronickému oneskorovaniu a nízkej kvalite
niektorých dopravných služieb. So zvyšovaním požiadaviek na dopravu odpoveď
spoločenstva nemôže byť len v tom, že buduje novú infraštruktúru a otvára nové trhy.
Dopravný systém potrebuje optimalizáciu, aby spĺňal požiadavky vyplývajúce z rozšírenia
a udržateľného rozvoja, stanovené v záveroch Gothenburgskej európskej rady. Moderný
dopravný systém musí byť trvalo udržateľný z ekonomického, sociálneho ako aj
environmentálneho hľadiska.
Plány pre budúci dopravný sektor musia brať do úvahy jeho ekonomický význam. Celkové
výdaje sú zhruba 1 000 mld. euro, čo je viac než 10% hrubého domáceho produktu.
Sektor zamestnáva viac než desať miliónov ľudí. To si vyžaduje infraštruktúru a
technológie, ktoré stoja spoločnosť tak veľa, že sa pri posudzovaní nesmie urobiť žiadna
chyba. Na základe vysokých investícií do dopravy a jej rozhodujúcej úlohy v
ekonomickom raste, predvídali autori Rímskej zmluvy spoločnú dopravnú politiku s jej
špecifickými pravidlami.