Územie dnešného Holandska je severnou časťou historického Nizozemska (medzi Severným morom a Ardenami, na území dnešného Holandska, Belgicka, Luxemburska a malej časti Francúzska). V staroveku ho osídlili germánske a keltské kmene, ktoré súperili o moc. V 1. stor. pred n. l. ho čiastočne ovládlo rímske impérium, v 8. stor. sa stalo súčasťou Franskej ríše. V 10. stor. sa krajina rozdrobila na jednotlivé kniežatstvá, od 12. stor. vznikajú mestá, prekvitá obchod a remeslá. Po niekoľkých pokusoch o zjednotenie sa celé územie dostalo v r. 1477 do rúk Habsburgovcov. V 60. rokoch 16. stor. prepukla holandská buržoázna revolúcia a na severe vznikla Utrechtská únia, ktorá v r. 1581 vyhlásila Spojené provincie nizozemské. Ich nezávislosť uznali európske veľmoci. V 17. stor. Holanďania získali veľké územia v Ázii, Afrike, Amerike a dočasne ovládli svetový obchod. V 18. stor. ich však z mnohých dŕžav vytlačila Veľká Británia a Francúzsko. V r. 1795 sa krajiny počas francúzskej revolúcie zmocnili francúzske vojská.