1. Klasická definícia pravdepodobnosti: Nech ... nie je prázdna množina a je konečná. Nech A je podmnožinou Ω. Pravdepodobnosť javu A (P(A)) je daná vzťahom P(A)=m/n, kde m je počet priaznivých prípadov javu A a n je počet všetkých možných výsledkov náhodného pokusu (m=počet prvkov A, n=počet prvkov Ω)
2. Modus u diskrétnej náhodnej premennej je to hodnota, v ktorom má najväčšiu pravdepodobnosť.
U spojitej náhodnej premennej je to hodnota, ktorej hustota ≥ f( ), x є R, funkcia nadobúda maximu.
Medián u spojitej náhodnej premennej je to taká hodnota, v ktorej distribučná funkcia = ½ F( )=1/2.
U diskrétnej náhodnej premennej platí, že P (X≤ ) ≥ ½ a súčasne P(X≥ )≥1/2.
Modus : najväčšia absolútna početnosť.
Medián : ak zoradíme prvky do neklesajúcej postupnosti, potom medián je hodnota znaku, ktorý je v prostriedku.
3. Distribučná funkcia: Je reálna funkcia F:R->R, ktorej hodnota v bode x je číslo F(x)=P(X<x). F(x) je vlastne pravdepodobnosťou javov, ktorý je zjednotením všetkých elementárnych javov, ku ktorým náhodná premenná X priraďuje číslo menšie ako x, to znamená, že distribučná funkcia