Seminárna práca: Ivan Horváth - Strieborný prach

„Ivan Horváth sa narodil 26. júla 1904 v Senici. Základné školu vychodil v rodisku, , gymnázium navštevoval v rokoch 1914-1922 v Bratislave, právnické štúdiá na Karlovej univerzite v Prahe a na Univerzite Komenského v Bratislave.“(Kasáč, 1986, str. 160) Počas vojny sa zúčastnil na protifašistickom odboji. Sociálnodemekrtaickú stranu zastupoval v ilegálnej Slovenskej národnej rade. Bol sčítaný, debutoval v časopisoch Vatra, Mladé Slovensko. Patrí ku skupine spisovateľov, ktorí v 20 - tych rokoch minulého storočia nadviazali na európske avantgardné prúdy a tým prispeli k modernizácii slovenskej prózy. Ivan Horváth vo svojich novelách pohotovo reagoval na inšpirácie a impulzy moderných európskych literárnych smerov, a to v širokom kontexte moderného umenia dvadsiatych a neskôr tridsiatych rokov 20. storočia. Identifikovateľné sú u neho spojivá s impresionizmom, dadaizmom, expresionizmom, poetizmom, lyrickou prózou. Tieto prvky sa však striedajú a prelínajú bez toho, aby sa jeden smer stal dominantným a určujúcim pre celé jeho dielo. Ivan Horváth totiž nebol jednostranný, ale experimentujúci, čo sám aj otvorene priznával. Čerpal aj z tvorby predstaviteľov experimentálnej prózy James Joyce, Marcel Proust, Farnz Kafka. Ako 19-ročnnému mu vychádza v roku 1923 súborom poviedok Mozaika života a snov, kde exponoval príznačné expresionistické stvárnenie sna a skutočnosti s vyjadrením mladistvej nespokojnosti.