Pri trošku hlbšom zamyslení sa, ma konflikt s veľkým „K“ zaujal. Zaujal ma preto, lebo je kontrastný. Už na prvý pohľad, alebo skôr počutie, vzbudzuje negatívny dojem, pretože sa jedná o niečo stresujúce, niečo, čomu sa chceme vyhnúť, čo nepridá na dobrej nálade, či pokoji na duši. Samozrejme, že tak, ako asi všetko, aj konflikt má aj pozitívne stránky. Čím viac je konflikt vyhrotený, tým má menej pozitívnych stránok. Chcem tým naznačiť, že konflikt nemusí automaticky znamenať verbálnu prestrelku typu talianskej hádky okorenenú fyzickým súbojom. Konflikt môže byť aj myšlienkový, keď napríklad jeden z účastníkov má inú predstavu o veci ako druhý. Pozitívne využitý konflikt takéhoto druhu je podľa mňa umenie. Ak sa nenecháme ukolísať myšlienkou a konštatovaním, že „ jednoducho on má iný názor ako ja“, ale naopak, racionálne zvažujeme, z akého základu pramení jeho názor, ak sa nám postupne podarí zistiť, či vznikol vplyvom chybných informácií, alebo falošných ilúzií, alebo inak deformovaných úvah, skôr presvedčíme partnera a konflikt tak premeníme na porozumenie.