B o l e s ť je stará ako ľudstvo samo. Človek od nepamäti odmietal znášať bolesť a usiloval sa krotiť ju , ako mohol a vedel. Tam , kde lekárske prostriedky nepomáhali , pokúšala sa filozofia a náboženstvo postaviť bolesť do takého svetla , aby ju človek ľahšie znášal. Grécka filozofia pokladala bolesť za životné zlo , ktorému sa teba brániť rozumovo vedenou duševnou technikou. Stredovek ovplyvnený kresťanstvom pokladal znášanie bolesti za príkaz poslušnosti , dokonca za zásluhu.
B o l e s ť je známa každému , je atribútom ľudského bytia , kazí radosť zo života. Ak bolesť dosiahne určitú intenzitu a zafarbenie , ak dlhšie trvá , berie človeku spánok , chuť do práce i do jedenia , ochromuje väčšinu jeho záujmov , deprimuje ho , odcudzuje blízkym i vzdialeným ľuďom , znižuje jeho fyzickú i psychickú zdatnosť , mení jeho mravnú podstatu. Nakoniec – ak sa nevylieči , nezmierni alebo neprekoná – urobí z človeka trosku zahľadenú len do seba , do svojej bolesti.
B o l e s ť je najkomplexnejšou ľudskou skúsenosťou , jej prežívanie je spojené s poznatkami telesnými , emocionálnymi i sociálnymi. Bolesť je stavom tiesne , samostatným stresorom až prídavným šokujúcim momentom , spúšťačom mediátorových kaskád s ďalekosiahlymi zmenami vo vzdialených orgánoch.