Referát: Didaktika

Pojmom mozgovokompatibilné učenie sa v súčasnosti označuje komplexný prístup k vyučovaciemu procesu, ktorý vychádza z poznatkov súčasných výskumov mozgu o tom, ako sa ľudský mozog učí prirodzeným spôsobom.
Pojem učenie patrí medzi najdôležitejšie pojmy pre učiteľov i teoretikov. Keďže väčšina toho, čomu hovoríme učenie sa odohráva v mozgu, učitelia i didaktici by mali vedieť, čo a ako sa deje v žiakovom mozgu keď sa učí, a prečo sa to v mozgu deje. Až odpovede na tieto otázky umožňujú získať odpoveď na otázku ako pôsobiť na žiakov, aby sa žiaci efektívne učili a aj naučili to, čo sa naučiť majú.
V posledných dvadsiatich rokoch vedci vytvorili účinné prístroje a technológie na skúmanie mozgu. Najmä dve vedy, zaoberajúce sa výskumom mozgu – neuroveda a kognitívna veda, dosiahli vo výskume mozgu veľké úspechy a priniesli mimoriadne poznatky o tom, ako sa má človek efektívne učiť a ako ho má učiť iný.
Základnou stavebnou jednotkou mozgu je nervová bunka – neurón. Pri učení sa teda vytvárajú spojenia medzi neurónmi – neurálne siete alebo existujúce sa zosilňujú. Čím viacej má človek takýchto neurálnych sietí, tým úspešnejšie sa učí. Ak človek nemá vytvorenú pre určitú vec príslušnú neurálnu sieť, táto vec pre neho jednoducho neexistuje. Toto vysvetľuje, prečo si napríklad tak ťažko osvojujeme niektoré pojmy. Preto nové informácie, učivo je potrebné prezentovať tak, aby žiaci mali pocit, že sú pre ich prežitie dôležité. S týmto súvisí aj pamäť. Pamäť nie je stála, naopak, rozpadáva sa, pretože mozog zabúda. Zabúdanie je možné spomaliť opakovaním naučeného, jeho aplikáciou, vysvetľovaním učiva niekomu inému.