Cieľom diplomovej práce bolo použiť metódy diagnostiky k určovaniu prevádzkovej spoľahlivosti strojového parku. Podstatou bolo stanovenie, resp. určenie limitných hodnôt potrebných pre údržbu daného stroja, ale aj poukázať na význam použitia tribotechnickej diagnostiky hlavne v závislosti od rýchlosti, presnosti a finančnej nenáročnosti pri určovaní okamžitého stavu oleja. Objektom diplomovej práce bol strojový park pozostávajúci z piatich strojov. Ide o stroje ktoré sa používajú pri obrábaní kovov, presnejšie sú to frézy, sústruhy, brúsky. Po odobratí oleja z mazacej sústavy stroja bol tento olej použitý ako médium pre získavanie informácií o technickom stave stroja, režime trenia a opotrebenia. Na získanie týchto informácií je potrebné uskutočniť všetky skúšky (merania) na daných prístrojoch v tribotechnickom laboratóriu. Pre správnu interpretáciu informácií o životnosti oleja je potrebné vykonať skúšky (merania) po viacerých odberoch oleja.
Zisťovanie technického stavu pozostáva z určenia odchýliek od normálneho stavu, analýzy druhu a príčin vzniku týchto odchýliek a následného diagnostického záveru.
Význam diagnostiky spočíva v objektivite rozhodovania, zrýchlení opráv, lokalizácii poruchy, zmenšení počtu porúch rozpoznaním predporuchového stavu, predchádzaní havarijným stavom a predĺžení fyzickej životnosti zariadení.
Výsledkom tejto práce bude posúdenie prevádzkyschopnosti daného oleja, určenie režimu trenia a opotrebenia, stanovenie intervalu výmeny oleja , ktorý je dôležitým parametrom pri údržbe zariadení. Týmto zistením by sa malo predísť nadmernému znečisteniu oleja, s čím súvisí aj príslušné opotrebenie. Na záver to bude celkové posúdenie technického stavu daného strojového parku.