V časoch Fordovho kapitalizmu boli ľudia presvedčený, že sú navždy prepojený s miestom kde žijú, a nielen s ním. Ľudia žijúci okolo - priatelia, rodina, priatelia, spolupracovníci. Keď si muž bral nejakú ženu, obaja vedeli, že budú spolu žiť na jednom mieste nielen zajtra a pozajtra, ale aj o desať rokov, viac-menej navždy. To isté platilo aj o iných veciach. Keď ľudia vedia, že budú naveky spolu na jednom mieste vznikajú mnohé konflikty nie iba v rámci rodiny ale v rámci celého systému. Z rovnakých dôvodov, sa však ľudia pokúšali spolu lepšie vychádzať a porozumieť si navzájom. A zisťujú že majú spoločné záujmy, a vytvárajú vzťahy ktoré sú stabilné, dlhodobo udržateľné, jednoducho také aby sa v tom dalo žiť. Z týchto vzťahov vychádzala aj istá stabilita, istota, trvalejšia hodnota.
”Každý, kdo může utéct z lokality, může utéct od důsledků” [ Bauman 1999:18]