Seminárna práca: Konflikt a agresia

Konfliktové situácie sú sprievodným a neodmysliteľným javom komunikácie a medziľudských vzťahov. Môžu byť nepríjemné, ale na druhej strane veľmi užitočné, pretože vnášajú do interakcie dynamiku a vedú často k novým myšlienkam a riešeniam
Konflikt sa často definuje ako rozdiely a protirečenia, napr.: v rodinách, na pracovisku, medzi príslušníkmi rôznych generácií, medzi ľuďmi s rozdielnymi názormi, postojmi, záujmami, konaním, atď., ak na seba narazia a premietnu sa do konania – do hádky, sporov, nedorozumení, prudkej výmeny názorov.
Konflikt mnohí autori definujú aj ako protirečenie medzi 2 alebo viacerými ľuďmi pri riešení sociálno – ekonomického a osobného života.
Konflikt:
 Sa často spája s takými sociálno – citovými prejavmi, ako hnev, urážky, opovrhovanie, rozhorčenie, strach, nenávisť, ....
 Môže viesť k dezorganizácii rodiny, alebo aj práce jednotlivcov i celých skupín
 Nepriaznivo pôsobia na neuropsychický stav ľudí tým, že vyvolávajú napätie, vzájomný odpor, osobnú nenávisť až nevraživosť
 Môže viesť, a často aj vedie k ťažkým psychickým stavom

Druhy konfliktov:

Podľa počtu osôb
1. Intrapersonálne – vo vnútri jedného človeka, pri akomkoľvek rozhodovaní
2. Interpersonálne – medzi 2 alebo viacerými ľuďmi v jednej skupine
3. Skupinové – medzi skupinami ľudí
4. Extrapersonálne – prebiehajú mimo ľudskej pôsobnosti
Podľa obsahu
1. predstáv
2. cieľov
3. postojov
4. názorov
Podľa tendencií
1. priblíženie-priblíženie – ak sa človek musí rozhodnúť medzi dvomi cieľmi, pričom sú obidva príťažlivé
2. vyhnutie – vyhnutie – ak sa rozhoduje medzi dvomi neželateľnými cieľmi, vedie to k nerozhodnosti, blokáde. Únik nie je možný. Musí si vybrať menšie zlo.
3. priblíženie – vyhnutie – ak človek túži dosiahnuť cieľ, ale niečoho sa tiež obáva, ak chceme dosiahnuť cieľ musíme priniesť obeť (chcem, ale sa bojím)
4. dvojité konflikty – ak sú spomínané tendencie násobené dvomi či viacerými cieľmi

Agresia
Agresiou a násilím môžeme označiť choré, nenormálne, všeobecne nežiaduce spoločenské javy.
Agresívne nie je každé správanie, ktoré je poškodzujúce (niekedy je možné poškodiť aj bez úmyslu ublížiť). Mnoho vplyvných psychológov tvrdí, že agresia je – rovnako ako väčšina ostatného ľudského správania, napríklad tanec, varenie, alebo hra na gitaru – naučená, to znamená, že si ju človek osvojí na základe skúsenosti (buď vlastnej, alebo sprostredkovane – pozorovaním toho, čo sa okolo neho deje). Podľa nich je človek agresívny preto, lebo sa naučil, že sa to oplatí, že pomocou agresie sa dajú dosiahnuť veci, ktoré by sa za normálnych okolností dosiahnuť nedali. Agresívne sklony sa u človeka utvárajú v prvých rokoch života.